Panslovanská únia

Panslovanská únia vychádza z myšlienky panslavizmu spresnenej Ľudovítom Štúrom a za  základné princípy panslavizmu 21. storočia považuje: 

Všeslovanskú vzájomnosť

Všeslovanská vzájomnosť je východiskovým bodom; človek je tvor spoločenský a najprirodzenejším ľudským spoločenstvom je rodina, čo platí o človeku – ako o jednotlivcovi – to v podstate platí aj o národe. Aj pre národ je najprirodzenejším spoločenstvom rodina národov. Všeslovanská vzájomnosť je preto pre nás prirodzeným východiskovým bodom, tak ako je prirodzené, že dýchame vzduch. Príkladom všeslovanskej vzájomnosti nech je vzájomnosť Čechov a Slovákov, ktorá prežíva svoju renesanciu a ktorá nadobudla skutočný zmysel až po rozdelení Česko-Slovenska.

Zmierenie a vzájomné odpustenie medzi slovanskými národmi

Slovania viedli medzi sebou niekoľko krvavých vojen a je načase traumy z týchto sporov prekonať a hľadieť do budúcnosti. Tak ako sa dokázali zmieriť Nemci s Francúzmi (aj keď tiež viedli medzi sebou niekoľko krutých vojen), tak by sa mali zmieriť Srbi s Chorvátmi, Poliaci s Rusmi a všetky znesvárené slovanské národy. Príkladom opäť môžu byť Česi a Slováci, ktorí sa dokázali rozísť mierovou cestou, pričom ich vzťahy už dlho neboli tak dobré ako sú dnes, po rozdelení Česko-Slovenska.

 Nový rok, nové šťastie! Nový rok, nový oddiel života! Mnoho veru značí rok v živote človeka, mnoho aj v živote národov. V hodinu povstane úmysel dobrý, v inú dozrie a v tretiu sa vykonáva, a koľko dní, koľko hodín v roku! Pekné, znamenité myšlienky môžu v priebehu tomto povstať, vyzrieť a vykonať sa, pekné, znamenité predsavzatia môžu sa zvítať so životom; mnoho teda záleží na roku! Nepovstane, pravda, tam nič, kde nič nieto, a nič sa tam nevykoná, kde sa nič nechce, ale môže povstať tam, kde sa niečo chce, kde si vzali niečo ľudia do mysle: takýmto sa i šťastie nakloňuje; - šťastie slepé zriedkakedy zatúla sa do sveta.

 Hurtom pretiahol Európu krik o panslavizme; ohlasovalo a so strachom menovalo sa toto slovo u všetkých skoro európskych národov, hovorili o ňom stá a stá časopisov, plno ho bolo v rozprávkach spoločenských, ba i v nejedných snemovniach ohnivé reči sa na panslavizmus sypali. Nám tiež, kde sme sa len pohli, všade panslavizmom plné uši nakričali, kde sme len koľvek s dakým národným podujatím vystupovali, všade do panslavistov nadali a pod týmto heslom všetky tieto podujatia, ako len mohli, hamovali a navnivoč uvádzali. Čože to za zázračné slovo, slovo "panslavizmus"? Čo za zázračnú moc to v sebe malo, že už na počutie tohoto slova hrôza mnohých pochytovala a hnevom i zlosťou proti všetkému slovanskému naplňovala? Myslel by si človek, že vari pod heslom a zásterou panslavizmu dáke križiacke ťaženie na všetky európske národy sa vyrútiť má; a vskutku, čo aj nie takúto výpravu, ale v inom spôsobe hroznejšiu ešte od všetkých tých ťažení si pod panslavizmom predstavovali, nič menšieho pod ním nemysliac, ako že národy slovanské (Slávi), a to všetky (pan), pod náčelníctvom ruským na Európu sa vyvalia a na spôsob Atilov a druhých takýchto hrozných vojníkov Európu pustošiť a národy európske do rabstva zajímať budú. V panslavizme teda, ako hovoríme, Atila so svojimi korisťo-bažnými kŕdľami sa znovu zrodiť, Európe novým bičom božím zaplieskať mal. Toto, hľa, bolo predstavenie o panslavizme, na ktoré ešte i dnes ľudia tu i tu veria, najviac ale už len takí, čo za obecnými panujúcimi myšlienkami hodne pozďaleka pozostávali.

Vo vzdialenejšej cudzine si Slovensko zamieňajú zo Slovinskom. Žena sa u Slovákov tak ako u Slovincov nazýva Slovenka a prídavné meno slovenský je u oboch národov rovnaké, iba Slovinci ho píšu s mäkkým a krátkym i. Slovinsko je prevažne hornatá krajina, podstatnú časť histórie žil slovinský ľud v neslobode, približne od rovnakého času ako my užíva slobodu v samostatnom štáte. Je preto načase, aby sme sa oboznámili so svojimi bratmi, ktorí rozprávajú podobne ako Slováci.