Stála konferencia PanSÚ
Lietame v balóne a v hmle a nikto nám nepovie, čo robíme zle
18. 4. 2013
Istí ľudia si zostrojili balón a vydali sa na dobrodružnú a zaujímavú púť. Dostali sa ale do hroznej hmly a stratili orientáciu. Rozhodli sa teda spustiť k zemi a opýtať sa na cestu. S veľkým rizikom to urobili. Konečne natrafili na človeka, ktorého sa pýtali, kde sú. Ten im odpovedal, že v balóne. Bola to typická odpoveď našich teológov. Povedia nám pravdu, ale nie je nám to na nič dobré. Akoby nechceli, nemohli, ba ani nevedeli vnímať, čo sa ich ľudia pýtajú a čo chcú od nich počuť. To, že niečo nevedia, alebo to vedia horšie, ako tí, ktorých chcú poučovať, by si títo profesori a ani ich oponenti za ten svet nepriznali. Podobajú sa ľuďom v balóne, ktorí by si v nebezpečenstve života usporiadali konferenciu o tom, na akú farbu v budúcnosti ten balón premaľujú.
Bol som dnes večer na besede so známym pastorálnym teológom Paulom Zulehnerom. Riešil sa tam problém, načo my, ľudia vzdelaní a nezávislí, potrebujeme Cirkev. Veľa z nás žije prakticky bez nej a často si len so sebazaprením vypočujeme nejakú tú občas aj infantilnú kázeň. Musíme ale brať do úvahy fakt, že mnohí ľudia po spoločenstve túžia, chcú mať predpísané, čo majú robiť a potrebujú k tomu aj tradičné dekórum. Akým právom im toto všetko chceme brať a celkom zbytočne ich znechucovať? Máme byť síce soľou zeme, ale asi je lepšie nedosoliť, ako presoliť.
Add a comment
Dnes 4/5/2013 má v SME veľký príspevok pán Pithart. Chcem sa dotknúť iba dvoch jeho téz – korupcie a, ako hovorí, Klausovej makroekonómie. Opäť sa ukázalo, že je obrovská priepasť medzi ekonomickou teóriou a praktickou hospodárskou politikou Náš velikán prof. I. Karvaš už v roku 1947 (p. Pithart mal 6 rokov) vo svojom diele Základy hospodárskej vedy, zväzok prvý na s. 18 píše: Tvorí sa ďalej predpoklad k priamej a nepriamej korupcii“. Viac sa môže záujemca dozvedieť priamo v diele, teda aj p. Pithart. Ale ja musím ísť hlbšie do minulosti. Otec ekonómie A. Smith predtým ako napísal zásadné ekonomické dielo, napísal knihu Teória morálky. Aj tú si treba prečítať. Lebo to čo on hovoril o neviditeľnej ruke bolo, že aby výrobca aj spotrebiteľ pamätali, že nad nimi je „neviditeľná ruka“ (aj preto, že zistil počas pobytu v Ženeve, že tam je iné náboženstvo ako v jeho rodnej krajine). Ale p. prof. Karvaš napísal aj o EÚ. Pozrime si čo. Prof. Karvaš hovorí: „Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Celkom iná ekonomická požiadavka ako nenejaké Maastrichtské kritériá. A túto základnú myšlienku prof. Karvaša rozvíjalo na Slovensku niekoľko ekonómov ešte v Česko-Slovensku, alebo Československu, ako to písali v Čechách. Spomeniem iba dielo prof. J. Sojku. Slovenskí ekonómovia mali jasné predstavy ao federálnom usporiadaní. A tak prof. Sojka dal jasnú matematickú formuláciu ako má fungovať ekonomika Československa. Záujemca si to môže pozrieť v jeho diele Ekonomická dynamika na s. 295. Nebudem to uvádzať. Uvediem významné jeho odvodené tvrdenie: “Systém (ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie), nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom.“ A to bolo v roku 1970. Prečo sa jeho poznatky nevyužili v EÚ, a teda aj v roku 1989?
Čo by ste povedali na človeka, ktorý si chce kúpiť liter mlieka a tak príde do obchodu s obuvou a pýta si lopatu... Práve takto zachádza s najrôznejšími pojmami naša neokominterna, presne v Orwellovom duchu. Človek ani nevie, či to je len z obyčajnej tuposti, či to robí zámerne. No keďže má v rukách masmédiá, postupne sa všetky takéto lživé významy stávajú normou. Ako nedávno pri pochode mladých vlastencov z príležitosti 14. marca. Všade sme čítali len o fašistoch, nacistoch, neoľudákoch... A samozrejme hneď sa našli aj neohrození súdruhovia, ktorí proti nim zorganizovali protestnú protiakciu. Samotný pojem fašizmus je v tomto prípade dosť z cesty, ale pre istotu pripomeniem jednu perličku, ktorá sa nám mimoriadne zaleskne na pozadí komunistickej propagandy o „fašistickom“ Slovenskom štáte. Na Slovensku bola v časoch 1. ČSR jedna ministrana, ktorá sa nazývala „Národná obec fašistická“. Tá mala v pražskom sneme dokonca jedného poslanca, Jána Iváka. A ten vždy hlasoval – stavím sa že neuhádnete – proti autonómii... Kto by to povedal. Trochu dlhšie sa však treba pristaviť pri pojme nacisti. Toto slovo je historicky odvodené od nemeckého nacionálneho socializmu a v prenesenom význame znamená zločinecké presadzovanie nacionalizmu asimiláciou a genocídou. Nuž a ten sme tu veru mali, lenže presne na opačnej strane než tam, kde by ho chcela vidieť a zadefinovať naša kominterna. Mali sme tu totiž tvrdý, šovinistický český nacionalizmus, ktorý chcel vymazať Slovákov z tváre zeme. Nota bene český autor Tomáš Krystlík píše, že prvá nacionálne socialistická strana nevznikla v Nemecku, ale v Čechách koncom XIX. storočia. A druhú republiku (1938-1939), z ktorej sa Slováci zachraňovali 14. marcom, považuje už za totalitný štát z vlastných, českých ideových zdrojov. Vrátane koncentrákov pre Cigánov a diskriminácie Židov, all inclusive. Organickým prvkom českého nacizmu je a priori nepriateľský postoj k prvej Slovenskej republike. 14. marec pre nich znamená neslávny koniec tak dokonale rozbehnutej genocídnej politiky voči Slovákom, preto je pre nich ešte horší ako pre býka červené súkno. Takže ak by sme silou-mocou tu chceli niekoho nazvať „náckom“, tak to môže platiť len pre túto vyberanú partiu účastníkov protestu proti pochodu oslavujúcemu slovenskú samostatnosť a proti ľuďom, ktorí iba obhajujú svoju identitu. Ba niektorých účastníkov protestu môžeme považovať za zástancov nielen českého, ale aj nemeckého nacizmu. To sú tí, čo tak bojovali proti soche Ďurčanského, vlastenca, ktorého aj Hitler mimoriadne neznášal a nazval ho „cigánom“. Nejdem ich tu vymenovávať, aj keď ich nebolo veľa, pretože by ma veľmi mrzelo, ak by som niekoho vynechal. Viem, že je to utópia, ale skúste si na chvíľu predstaviť, žeby to bola pravda: „Bratislava bez náckov.“ No nebolo by nám lepšie?
Anglický historik EDWARD GIBBON– publikoval v rokoch 1776 až 1788 najdôležitejšie a najrešpektovanejšie dielo „História úpadku a pádu Rímskeho impéria“. Dielo písal 14 rokov, postupne vychádza v šiestich zväzkoch, a dodnes je považované za jeden z najkvalitnejších historických rozborov tohto obdobia. Gibbon v závere hodnotí dôvody zániku ríše: